Spôsobil som menšiu česko-slovenskú „roztržku“

Nie je tajomstvom môj pozitívny vzťah k Čechám, najmä k tým východným a ich metropole Hradcu Králové. Proste milujem toto mesto na sútoku riek Labe a Orlica, kde som prežil prekrásne detstvo. Ale aj Pardubice, Náchod, Dvůr Králové nad Labem, Broumov, Josefov, Jaroměř, Jičín, Špindlerův Mlýn…, sú mi blízke. Či už na návštevy ZOO alebo pardubického zimáku „ľadové revue“ veľmi rád na to spomínam aj po rokoch.

Morava ma nezaujímala a o jej existencii som vedel len okrajovo. Pri hlásení počasia…v Čechách, na Moravě a ve Slezsku…bude tak či onak. Cestou z Hradca do Trenčína na prázdniny k starkým, sme museli vždy prechádzať cez Moravu. To bolo všetko. Nič na tom nezmenila ani vojenčina v Brne – útvar Rosice u Brna, kasárne Rapotice či VŠ v Olomouci. Počas vysokoškolského štúdia som  síce čo-to pochytil od svojho doc. JUDr. PhDr. Jiří Bílý, CSc., no popri štúdijných povinnostiach som tomu nevenoval až takú pozornosť, či skôr – ruku na srdce – vôbec žiadnu.

Až pri kauze: Spor o užití slova Česko (Czechia) som začal sledovať dianie okolo. V snahe o objektivitu som oslovil svojich moravských ako aj českých kamarátov s dotazom, ako to je s tým „Českom“ a snahou Moravákov o uznanie.

Pohľad mojej českej – z Čiech – kamarátky na vec. …Moraváci jsou hrdí na to, že jsou Moraváci, to je fakt, třeba si dělají legraci z Pražáků, ale je to spíš téma nějakého hospodského machrování než nějaké politické téma. Pár lidí si na tom možná chce získat nějaké politické body, ale není to téma, které by se tady nějak rozebíralo. Spíš je to téma vtipů, než že by to někdo bral vážně…

Pri mojej argumentácii, že nemôžno brať na ľahkú váhu snahy nemalej časti obyvateľstva krajiny o spätné rozčlenenie republiky na Zemské zřízení, miesto krajského, ako aj môj argument, že tu iste nejde o korytá pre politikov z Moravy, ale o reálnu túžbu istej časti populácie v ČR. Tá má pocit, že chce byť Moravákom, pričom dnes ťažko komusi brániť hlásiť sa k národnosti a že napr. u nás na Slovensku platí: Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti, čo aj veľa Moravákov u nás pri sčítaní obyvateľstva aj reálne využíva.

Na to som bol odpinknutý, že Slovensko má dosť svojich starostí, aby som sa staral o ne… a prerušila  chatovú konverzáciu (stav trvá už vyše týždňa…) Nuž, ak pocíti ktosi pri stretnutí s občanom ČR a SR schladenie našich vzájomných vzťahov, tak som za to zodpovedný len a len JA, nik iný  za čo sa všetkým hlboko ospravedlňujem.

Mgr. Jozef Stelcer, Trenčín, Slovensko